Kým sme Lou hľadali, nevyslovila som zo seba ani "ň". No v hlave mi prebiehalo milión vecí. Stále som plakala a chlapec si ma vôbec nevšímal. Bolo ticho, no potom začal - "Neplač, ten pes bude v poriadku, môj otec sa o ňho postará". Chvíľu zase bolo hrobové ticho, no potom zase začal - "Môžem sa ťa opýtať ako sa voláš?" Už som tak strašne nerevala a odpovedala som "Debb, a ako sa voláš ty?" Bolo vidno že sa mu do odpovede tak ľahko nechcelo ale povedal mi to "Volám sa Fred" skončil a zosadol s koňa pri čom Jess položil na koňa. Kňučala a bolo mi jej strašne ľúto. "Tvoja kamarátka išla tade" ukázal prstom a potom pokračoval "Stále ťa hľadá, ak pôjdeme klusom, dobehneme ju." Vtedy som už nevydržala a opýtala som sa:"Ako vieš o mojej kamarátke?"  "Čo?"
"Ako o nej vieš? V lese si ma stretol až potom ako som sa od nej odpojila"  "Ja..." "A prosím povedz mi pravdu!"  "Nooo... Trochu som vás sledoval, Vaše kone sa splašili lebo som bol s otcom na polovačke a on strielal. Ja som bol pri vašom stane a hladkal som psi. Keď sa splašili kone, utekal som a vaše psy za mnou"
- "Tvoj otec postrelil Jess?"
- "Prepáč, myslel si že je to srnka!"
- "Však jasné! Kto by si nepomýlil zlatého retrivera zo srnkou! Však?"

Autor: daryz (upravenie: leonie)