Praskali mi nervi a pri tom som revala. Vyskočil na koňa už sme išli.
O 10 min. sme prišli na druhú lúku, bola tam aj Lou a pri nej Matt.
- "Lou!!..."
- "Debb!!..."
- kričali sme na seba ako malé deti. V tom si Lou všimla môjho spoločníka a to čo má v ruke. Prišiel k nám a začal - "Ahoj, volám sa Fred, ťeší ma." Lou už to asi psychicky nezvládla začala plakať  "To je Jess?..." Bolo mi jej ľúto ale odpovedala som tiež už so slzami v očiach - "Áno, jeho otec ju omylom postrelil, je veterinár tak mu ho Fred odnesie..." Vtom sa do debaty zapojil Fred - "Áno, odnesiem mu ju, ale najprv vás odvediem domov." Vysadli sme na kone a už sme išli krokom pekne za sebou. Nikto nevydal ani hlások, všetci sme mlčali. Napadlo mi, len tak že Fred je veľmi pekný a sympatický. Potom som sa spamätala a rozmíšlala o Jess. V hlave sa mi premietalo veľa scenárov no žiadny z nich sa neskončil dobre. Z diaľky som videla svetlá. Áno, bol to Louin ranč. "Tak, ja už musím ísť, ďalej to zvládnete sami" Povedal Fred a odišiel s krvácajúcou Jess na rukách. Vošli sme dnu a v obyvačke na gauči sedeli Louiny rodičia. Ešte s niekým - s policajtami.