10. kapitola - stres                                                                                                                 Keď po namáhavej ceste došla do klubu, bolo iba pol šiestej a v klube bolo ľudoprázdno. Bicykel položila na zem a utekala za Shadowom. ,,Ahoj, zlatíčko.“ Prihovorila sa mu a on jej ukázal rozospatú hlavu a začal sa dožadovať nejakej dobroty. Sabina vylovila kocku cukru a Shadow si ju s radosťou zobral. Sabina sa s ním rozprávala a o chvíľu už počula Toma vychádzať z domu. ,,Sabina, ty si tu už od kedy???“ Tom sa čudoval, že už je tu. ,,No...nemohla som zaspať.“ povedala mu zatiaľ čo hladkala Shadowa. ,,Poď, naložíme ho.“ Tom otvoril box a vyviedol žrebca von. ,,Ale prečo tak skoro, súťaž začína až o desiatej.“ Sabina to stále nevedela pochopiť. ,,Po prvé, prihlásení jazdci tam musia byť už o deviatej a po druhé, cesta bude trvať asi jeden a pol hodiny.“ Povedal jej. Sabina vošla do boxu, zobrala ohlávku s poličky a nasadila mu ju. ,,Nezabudni zobrať aj kefy, očešeš ho tam.“ Pripomenul jej Tom. Sabina zobrala všetko potrebné a nasadla do auta.                                Cesta sa rýchlo míňala a za chvíľu už počuli zvyčajný ruch na závodisku. ,,Choď sa zaregistrovať k tomu stánku, ja zatiaľ odvediem Shadowa.“ Sabina ho poslúchla a zamierila do stánku. ,,Dobrý deň, volám sa Sabina di Angel.“ Pani pri okienku jej nič nepovedala, len odtrhla tiket s číslom 38 a nápisom Skoková súťaž – začiatočníci. Rýchlo sa poobzerala a snažila sa nájsť Toma. Prvého zbadala Shadowa na lúke a rozbehla sa tým smerom.                                                                                                                                          ,,No čo, aké máš číslo?“ spýtal sa Sabiny. ,,38“ znela jej krátka odpoveď. ,,Teraz skáče trojka, máš ešte dosť času, môžeš si ísť s ním trochu zabehať, aby sa rozcvičil ale nenamáhaj ho moc.“ Sabina sa namiesto odpovede vyhupla do sedla a jemne popchla Shadowa do klusu. Vrátila sa o nejakú  hodinku. ,,Číslo tridsať – Serena Moorová, so stratou jedného body, čas 2 minúty a 56 sekúnd. “ začula s ampliónu. ,,Ach jaj, za chvíľu idem ja.“ Hlasy už vôbec nevnímala, všetko sa jej zdalo ako sen, stačí sa zobudiť. Z myšlienok ju vytrhol dobre známi hlas: „Za chvíľu ideš, teraz skáče 36, priprav sa.“ Sabina sa opäť vyhupla do sedla a popchla ho smerom k dráhe. ,,Číslo 37, Abby Radcliff, bez straty body, čas 3 minúty 32 sekúnd“ ozval sa už známi hlas z ampliónu. Sabina vedela, že je jej čas.

Autor: leonie