2. kapitola - Tajomstvá lesa

Keď dorazili na lúku, naskytla sa im zaujímavá podívaná. Do pytliackeho oka sa chytil kôň, nemohol sa hýbať a navyše okolo neho behali 3 psy .,,Chudák, ako mu môžeme pomôcť?“ opýtala sa Daniela. ,,Hmm... ty odvedieš pozornosť tých psov, a ja...no nejako ho zachránim." Daniela došla ku svojmu koňovi a zo sedlového vaku vytiahla rožok a z neho salámu. Prišla ku psom z druhej strany a opatrne sa ukázala ,,.Hej, pozrite sa, čo tu mám!“ a zamávala salámou. Psy sa k nej hladovo vrhli a začali hlasito štekať. Daniela začala utekať ale salámu nepustila. ,,No super, mám čistý vzduch.. pomyslela si Vanda a opatrne sa  priblížila ku koňovi. ,,Neboj sa, ja ti neublížim, len ti chcem pomôcť.“ rozprávala sa  s koňom ukľudňujúcim hlasom. Kôň zostal stáť a ostražito si  ju obzeral. Vanda pokračovala: ,,Neboj sa,  ja ti nič neurobím“ a opatrne  k nemu natiahla mrkvu, ktorú mala vždy vo vrecku  bundy. Našťastie koník prejavil trochu záujmu. Bol to krásny hnedý arabský žrebec. Podišla k nemu o ešte o kúsok, začula štekanie a vedela, že nemá moc času. Podala žrebcovi mrkvu a potom i niekoľko kociek cukru. ,,Tak a teraz sa nehýb.“ povedala mu a opatrne sa skrčila. Vedela že je to blbosť, ale čo jej zostávalo .A naviac,  koník vyzeral že jej celkom rozumie. Začala otvárať oko na pasci a hneď ako mal koník možnosť, rýchlo vytiahol kopyto z pasci. Pozrela sa na jeho nohu, zistila že s týmto musí ísť hneď k veterinárovi..Našťastie na prechádzky chodila vždy dokonalo vybavená pre prípad núdze. Vzala si ohlávku a nasadila mu ju cez hlavu. ,,Tak poď, rýchlo.“ koník kríval ale išiel. Z lesa sa rýchlo približovalo vytie a štekanie.

Autor: leonie